Elektronické autorizované podanie vs. bežný e-mail

V dnešnom článku budeme analyzovať dve, na prvý pohľad totožné, uznesenia, v ktorých súdy judikujú rozdiel medzi doručením autorizovaného a neautorizovaného elektronického podania na súd.

 

Vo všeobecnosti k doručovaniu podaní na súd platí, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak Civilný sporový poriadok pripúšťa (ďalej „CSP“) možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej podateľne, je toto podanie potrebné autorizovať.

 

Elektronické autorizované podanie

 

Prvé z porovnávaných rozhodnutí je uznesenie vydané Najvyšším súdom SR v konaní spisová značka 3 Cdo 105/2019.Sťažovateľ v ňom namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu odmietol. Krajský súd dospel k názoru, že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie. Napádané uznesenie bolo žalobcovi doručené 22.08.2019, t. j.15-dňová zákonná lehota začala plynúť 23.08.2017 a teda posledný deň lehoty pripadol na 06.09.2017. Žalobca odvolanie podal ku dňu 06.09.2017, avšak predmetné odvolanie bolo na ústredný portál verejnej správy prijaté 7.septembra 2017.

 

Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k názoru, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania, bude v danom prípade rozhodný okamih odoslania podpísaného elektronického podania podľa zákona  o e-Govermente, bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z tohto systému na určený súd. Strane sporu totiž nemôže byť na ťarchu následný prenos dát z portálu na určený súd, nakoľko nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania. Ďalej uvádza, že pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané, týmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a žalobca opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Najvyšší súd preto uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

 

             E-mail

 

Druhým porovnávaným rozhodnutím je uznesenie Ústavného súdu z 1. apríla 2020, sp. zn. IV. ÚS 115/2020. Podľa sťažovateľa okresný súd porušil jeho označené práva podľa ústavy a dohovoru a odňal mu ním právo na súdnu ochranu. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť, „ktorú odoslal e-mailom dňa 22. 08. 2019 o 23:59hod. na adresu podatelnaOSDS@justice.sk a súčasne aj faxom dňa 22. 08. 2019 o23:56 hod. Následne žalobca Okresnému súdu doručil dňa 30. 08. 2019 listinnú podobu sťažnosti. Okresný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako oneskorene podanú z dôvodu, že bola okresnému súdu doručená elektronicky bez autorizácie 23. augusta 2019 o 00.00 h, t. j. po zákonom 2 ustanovenej lehote, a pokiaľ ide o faxové podanie, toto bolo možné uskutočniť len podľa §42 Občianskeho súdneho poriadku. Od 01. 07. 2016 totiž platí, že podľa § 125ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Ide o taxatívny výpočet možností podôb podania strany. Týmito podobami podania sa zjednocuje terminológia procesného predpisu a hmotnoprávna terminológia o písomnej podobe právneho úkonu. Písomné podanie už nie je možné, ako to bolo podľa § 42 OSP, uskutočniť telefaxom.“ (viď ŠTEVČEK.M. a spol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.447).

 

Sťažovateľ nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu, že sťažnosť podal až 23. augusta 2019, keďže ju podal už 22.augusta 2019 o 23.59 h e-mailom a taktiež faxom 22. augusta 2019 o 23.56 h, teda sťažnosť podal „elektronicky dvomi spôsobmi už dňa 22. 08. 2019, t. j. v lehote na podanie sťažnosti, resp. včas a nie oneskorene.

Ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že forma elektronickej komunikácie, ktorú zvolil sťažovateľ pri podaní sťažnosti, nespadá do pôsobnosti zákona o e-Governmente pretože predmetné podanie nebolo autorizované. Z uvedeného preto zároveň vyplýva, že na sťažovateľom zvolenú formu elektronickej komunikácie nemožno aplikovať pravidlo, podľa ktorého elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej. Vo vzťahu k bežnej e-mailovej komunikácii však v inej veci uviedol, že pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu, pritom za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. V tomto kontexte je vhodné zdôrazniť, že v prerokúvanom prípade sťažovateľ nevyužil portál eŽaloby, ale klasickú e-mailovú službu na podanie elektronickej neautorizovanej sťažnosti.

 

Ústavný súd dospel k záveru, že pri využívaní bežnej e-mailovej služby ide o priame a bezprostredné využitie technického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje prenos dátovej (elektronickej) správy od odosielateľa k príjemcovi. V tejto forme elektronickej komunikácie nemožno uvažovať o konkrétnej e-mailovej aplikácii (službe) ako o orgáne, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 121 ods. 5 CSP. Z tohto pohľadu je rozhodným moment, keď bola e-mailová správa doručená príslušnému súdu, a nie moment odoslania tejto e-mailovej správy.

 

Ústavný súd podporne poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky, ktorá vychádza z právneho záveru, že elektronická komunikácia prostredníctvom e-mailu (alebo aj telefaxu) nie je komunikáciou prostredníctvom orgánu, ktorý je povinný doručiť podanie, preto rozhodujúcim je moment doručenia podania súdu (porovnaj napr. I. ÚS 250/05, III. ÚS 2361/08 a IV. ÚS2492/08). Je to dané aj povahou e-mailovej komunikácie, keďže súd môže zistiť, že osoba podala určité podanie, až keď mu je toto podanie doručené, vzhľadom na to, že na odosielajúcej strane vystupuje výlučne uvedená osoba, ňou zvolené hardvérové zariadenie a ňou zvolená e-mailová aplikácia. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že preukázanie momentu odoslania e-mailu bežnými prostriedkami, napr. prostredníctvom tzv. screenshotu, t. j. fotografie obrazovky (ktorý zvolil aj sťažovateľ, pozn.), alebo pokročilejšími prostriedkami, napr. prostredníctvom exportu dát zo serverového logu vo formáte textového súboru, je pre zručnú osobu pomerne ľahko pozmeniteľným dôkazom. Nespochybniteľné preukázanie momentu odoslania e-mailu by vo svojej podstate bolo v sporných prípadoch potrebné realizovať takmer na úrovni znaleckého dokazovania certifikovaným subjektom na základe priameho vstupu do systému odosielateľa e-mailu. Aj tieto praktické hľadiská podporujú právny záver, že pri elektronickej komunikácii vo forme bežného e-mailu je rozhodujúci okamih doručenia e-mailovej správy, a nie okamih jeho odoslania.

 

Záver

 

Na záver možno zhrnúť, že v prípade autorizovaného elektronického podania na súd cez portál e-Žaloby je rozhodný okamih odoslania tohto(autorizovaného) podania, kým v prípade podania vo forme bežného (neautorizovaného) e-mailu je rozhodný okamih doručenia e-mailovej správy adresátovi, a nie okamih odoslania tohto e-mailu.[1]

 

 

Zdroje:

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 105/2019

Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 115/2020


[1] K podaniam prostredníctvom bežného(neautorizovaného) e-mailu dodávame, že povinnosť doručiť písomnosť dodatočne ajv listinnej alebo autorizovanej elektronickej podobe v lehote desiatich dní nie je uvedenými závermi dotknutá

Autor:

Mgr. Ivan Poruban

PARTNER

poruban@grandoaklaw.com

info@grandoaklaw.com