Verejný obstarávateľ sa nemôže odvolávať na naliehavosť obstarávania, ak k nej prispel vlastným rozhodovaním alebo nedostatočnou prípravou zákazky. Túto zásadu opätovne potvrdil Najvyšší správny súd SR v spore s Trnavským samosprávnym krajom.
Predmetom súdneho konania bolo obstarávanie prímestskej autobusovej dopravy pre región Trnava. Trnavský samosprávny kraj napadol rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 9928-9000/2021, ktorým bolo konštatované porušenie pravidiel pri využití priameho rokovacieho konania. Keďže Správny súd v Bratislave žalobu kraja zamietol, kraj sa obrátil na Najvyšší správny súd SR. Ani v kasačnom konaní však neuspel.
Kľúčovým problémom bolo preukázanie okolností, ktoré by umožňovali vynechať štandardnú hospodársku súťaž.
Priame rokovacie konanie nemožno zvoliť len preto, že obstarávateľ potrebuje zákazku zabezpečiť v krátkom čase. Ide o postup vyhradený pre osobitné situácie, pri ktorých musí byť splnený zákonný dôvod jeho použitia. Zároveň musí existovať jednoznačné prepojenie medzi mimoriadnou udalosťou, naliehavosťou obstarávania a potrebou zabezpečiť konkrétne plnenie.
V tomto prípade sa kraj odvolával na pandémiu COVID-19 a zmeny, ktoré priniesla na trhu. Samotná existencia pandémie však podľa súdu nebola dostatočným vysvetlením, prečo bolo nevyhnutné pristúpiť práve k priamemu rokovaciemu konaniu.
Dôležitú úlohu zohrala aj povaha obstarávanej služby. Prímestská autobusová doprava nebola novou potrebou, ktorá by vznikla náhle v dôsledku pandémie. Jej zabezpečovanie pokračovalo pred vypuknutím pandémie aj v čase jej trvania. Chýbal preto konkrétny nepredvídateľný zlom, ktorý by vysvetľoval vznik mimoriadnej naliehavosti a znemožňoval využitie štandardného súťažného postupu.
Rozhodnutie prináša aj významné upozornenie týkajúce sa zodpovednosti za prípravu verejného obstarávania. Obstarávateľ nemôže preniesť dôsledky vlastného postupu na výnimočný zákonný režim. Ak sa dostane do časovej tiesne napríklad preto, že súťaž zrušil alebo s prípravou nového obstarávania začal príliš neskoro, samotná naliehavosť vzniknutá za týchto okolností mu nedáva oprávnenie obísť hospodársku súťaž.
Z praktického hľadiska je preto potrebné rozlišovať medzi naliehavosťou vyvolanou skutočne mimoriadnou vonkajšou okolnosťou a časovým tlakom, ktorý je výsledkom vlastného konania verejného obstarávateľa. Tieto situácie nemožno stotožňovať.
Odkaz rozhodnutia je jednoznačný: výnimočný spôsob zadania zákazky nemôže slúžiť ako náprava nedostatočného plánovania. Verejný obstarávateľ musí vedieť preukázať nielen to, že sa ocitol v časovej tiesni, ale aj to, že táto situácia vznikla z dôvodov, ktoré spĺňajú zákonné predpoklady na použitie priameho rokovacieho konania.
