V dnešnom článku sa budeme zaoberať európskym konaním o platobnom rozkaze. V krátkosti sa zameriame najmä na účel tohto konania, jeho procesné podmienky, ako aj na samotný priebeh konania.
Základom právnej úpravy konania o európskom platobnom rozkaze pramení v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej ako „Nariadenie“).
Účel konania
Účelom konania o EPR je rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j. nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, a ktoré sú splatné v čase podania návrhu na vydanie EPR. Výhoda tohto konania v porovnaní s vnútroštátnou právnou úpravou sporového konania spočíva najmä v jeho efektivite, rýchlosti a nižšej finančnej náročnosti.
Konanie o EPR sa v zmysle Nariadenia uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Pod pojmom „cezhraničný spor“ je potrebné na účely Nariadenia rozumieť spor, v ktorom má v čase podania návrhu na vydanie EPR aspoň jedná zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt[1] v inom členskom štáte Európskej únie (s výnimkou Dánskeho kráľovstva, ktoré odmietlo byť viazané Nariadením), ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.
Pojem občianske a obchodné veci však nemožno v kontexte právnej úpravy konania o EPR vykladať absolútne.
Z pôsobnosti Nariadenia je explicitne vyňaté uplatňovanie prípadných peňažných nárokov plynúcich z:
· majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku, dedenia zo závetu a dedenia zo zákona,
· konkurzných konaní, konaní týkajúcich sa likvidácií platobne neschopných spoločností alebo iných právnických osôb, súdnych zmierov, vyrovnávacích a podobných konaní,
· sociálneho zabezpečenia,
· pohľadávok, ktoré vznikli z mimozmluvných záväzkov, pokiaľ:
(i) neboli predmetom dohody medzi stranami alebo nedošlo k uznaniu dlhu, alebo
(ii) sa netýkajú vyrovnaných dlhov, ktoré vznikli zo spoločného vlastníctva majetku.[2]
Právomoc súdu
Pri určovaní právomoci súdu potrebujeme nájsť odpoveď na dve otázky. Prvá z nich znie: „Súd ktorého členského štátu ktorý bude mať právomoc vo veci konať a rozhodnúť?“ Pravidlá pre určovanie právomoci súdu sú upravené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov o občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel Ia“). Uvedená problematika je však pomerne rozsiahla, a určenie právomoci bude závisieť od viacerých premenných, akými sú napríklad miesto plnenia alebo bydlisko žalovaného.
Po zodpovedaní si prvej otázky pri určovaní právomoci súdov je potrebné nájsť odpoveď na druhú otázku, a síce „Súd ktorej inštancie bude mať právomoc vo veci konať a rozhodnúť?“
Odpoveď na uvedenú otázku sa líši v závislosti od vnútroštátnej úpravy členských štátov. V prípade, ak by o vydaní EPR mali rozhodovať súdy v Slovenskej republike, právomoc vydať EPR majú okresné súdy.
Základné náležitosti návrhu na vydanie EPR
Európske konanie o platobnom rozkaze sa začína na návrh, ktorý je potrebné podať na príslušný súd na predpísanom tlačive. V návrhu musí navrhovateľ podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia pravdivo uviesť nasledovné informácie:
a) mená a adresy strán, prípadne mená ich zástupcov a označenie súdu, na ktorý sa návrh podáva,
b) výšku pohľadávky vrátane istiny a prípadne úroku, zmluvných pokút a nákladov,
c) ak sa požadujú úroky z pohľadávky, úrokovú sadzbu a dobu, za ktorú sa požaduje úrok, pokiaľ sa k istine podľa práva členského štátu pôvodu automaticky nepripisuje úrok zo zákona,
d) predmet sporu vrátane opisu okolností, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ako na základ pohľadávky, prípadne požadovaného úroku,
e) označenie dôkazov odôvodňujúcich pohľadávku,
f) odôvodnenie právomoci súdu/súdov, a
g) cezhraničný charakter sporu (uvedený vyššie).
Návrh na vydanie EPR musí byť podaný v písomnej forme, pričom nie je rozhodujúce, či navrhovateľ toto podanie doručí príslušnému súdu v listinnej podobe, alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie. Návrh na vydanie EPR musí byť tiež podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom (ak je tento navrhovateľom ustanovený).
Osobitným inštitútom európskeho konania o platobnom rozkaze je možnosť navrhovateľa informovať súd (najneskôr do vydania EPR) o tom, že v prípade, ak odporca podá voči EPR odpor, nesúhlasí s pokračovaním občianskeho súdneho konania ako riadneho konania[3]. Uvedené má za následok zastavenie konania po podaní odporu proti EPR, avšak následkom takto zastaveného konania nevzniká prekážka res iudicata (prekážka veci právoplatne rozhodnutej).
Priebeh konania pred vydaním EPR
1. Preskúmanie návrhu
Po podaní návrhu na vydanie EPR súd konajúci vo veci tento návrh preskúma z troch hľadísk. Súd v tejto fáze konania najskôr skúma, či sú splnené všetky náležitosti návrhu ustanovené v Nariadení t. j. či ide o občiansku alebo obchodnú vec (na ktorú sa nevzťahujú vyššie uvedené výnimky), či ide o cezhraničný spor, či je daná právomoc konajúceho súdu, či sú naplnené formálne náležitosti, ako aj či sa pohľadávka javí byť opodstatnená a či je daná prípustnosť návrhu.
2. Doplnenie a oprava
Ak vo fáze preskúmavania návrhu súd zistí, že návrh neobsahuje všetky základné náležitosti, avšak zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená a návrh nie je neprípustný, súd musí poskytnúť navrhovateľovi príležitosť na doplnenie alebo opravu návrhu na vydanie EPR v primeranej lehote.
3. Zmena návrhu
V prípade, ak súd zistí, že požiadavka opodstatnenosti pohľadávky a požiadavka prípustnosti návrhu sú splnené iba v časti návrhu, súd o tejto skutočnosti informuje navrhovateľa, pričom ho zároveň vyzve, aby prijal alebo odmietol návrh platobného rozkazu v menšej výške, ktorú určí súd.
Ak navrhovateľ takto modifikovaný návrh v lehote stanovenej súdom prijme, súd vydá pre navrhovateľom prijatú časť návrhu EPR. Zvyšnú časť pôvodnej pohľadávky bude musieť v takomto prípade navrhovateľ uplatniť prostredníctvom vnútroštátnych právnych prostriedkov (civilného sporového konania).
V prípade ak súdom modifikovaný návrh navrhovateľ odmietne, alebo ak nezašle súdu svoju odpoveď v súdom stanovenej lehote, súd odmietne návrh na vydanie EPR v celom rozsahu.
4. Rozhodnutie o návrhu
V európskom konaní o vydanie platobného rozkazu prichádzajú do úvahy dva varianty rozhodnutia príslušného súdu, a to rozhodnutie o:
a) odmietnutí návrhu na vydanie EPR alebo
b) vydaní EPR.
Odmietnutie návrhu
Súd návrh odmietne, ak (i)nie sú splnené požiadavky stanovené v Nariadení (čl. 2, 3, 4, 6 a 7);alebo (ii) pohľadávka je zjavne neopodstatnená; alebo (iii) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote určenej súdom na doplnenie alebo opravenie návrhu; alebo(iv) navrhovateľ nezašle svoju odpoveď v lehote stanovenej súdom alebo odmietne návrh súdu týkajúci sa zmeny návrhu.
Odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí návrhu súd poskytne navrhovateľovi prostredníctvom vzorového tlačiva D.
Treba povedať, že proti odmietnutiu návrhu na vydanie EPR nie je prípustný opravný prostriedok. Avšak toto odmietnutie návrhu nebráni navrhovateľovi, aby sa pokúsil o uspokojenie pohľadávky prostredníctvom nového návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu alebo akéhokoľvek iného konania dostupného podľa práva toho – ktorého členského štátu Európskej únie.
Vydanie EPR
Ak pri preskúmavaní návrhu súd zistí, že všetky uvedené požiadavky Nariadenia vo vzťahu k návrhu sú splnené, musí čo najskôr a obvykle do 30 dní odo dňa podania návrhu vydať EPR prostredníctvom vzorového tlačiva E. Do tejto lehoty sa však nezapočítava čas, kedy navrhovateľ dopĺňal, opravoval alebo menil návrh.
Odpor proti EPR
Po vydaní EPR má odporca možnosť podať na súde, ktorý ho vydal odpor, a to na predpísanom tlačive F, ktoré mu súd zašle spolu so samotným EPR. Odpor musí odporca zaslať(tzn. postačuje odpor iba odovzdať na poštovú prepravu) do 30 dní od doručenia EPR, pričom v odpore postačuje uviesť iba to, že odporca pohľadávku popiera hoci aj bez uvedenia dôvodov.
Tak ako aj v prípade návrhu na vydanie EPR, aj v prípade odporu proti EPR platí, že v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu EPR.
Účinky podania odporu
Účinok riadneho a včasného podania odporu proti EPR predstavuje pokračovanie sporového konania, a to podľa pravidiel európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ak ho možno uplatniť), alebo podľa pravidiel príslušného vnútroštátneho civilného sporového konania. Vydaný EPR tak v dôsledku podania odporu nemôže nadobudnúť vykonateľnosť.
Vykonateľnosť EPR
Ak odpor proti EPR v lehote 30 dní a ani po zohľadnení primeranej lehoty na jeho doručenie nebol na súd ktorý vydal EPR doručený, súd bezodkladne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný prostredníctvom vzorového tlačiva G. Súd pôvodu overí deň doručenia a vykonateľný EPR zašle navrhovateľovi.
Vykonateľnosť EPR znamená, že toto rozhodnutie je exekučným titulom a možno za splnenia zákonných podmienok pristúpiť aj k nútenému výkonu tohto rozhodnutia[4].
Pre viac informácií, alebo v prípade potreby uplatňovania vašich práv v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze nás neváhajte kontaktovať na: info@grandoaklaw.com.
[1] Bližšie pozri čl. 59 a čl.60 Nariadenia Brusel Ia
[2] Bližšie pozri čl. 2 ods. 2Nariadenia
[3] Ďuriš, M., in Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiariková, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,s. 997
[4] Najmä zákon č. 233/1995 Z. z,o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
